D o k s y ž i j ú a b u d ú ž i ť …

Dnes, po určitom časovom odstupe, keď dva plné týždne samideánskeho spolunaživania v Doksoch prešli do mora trvalých spomienok každého účastníka, netreba nám namáhavo vyvolávať v mysli jednotlivé chvíle nášho vzájomného pobytu v brehu Máchovho jazera. Netreba nám dodatočne vytvárať azda vyblednutý obraz šťastného bratskeho ovzdušia, netreba hladať, čo bolo krásne. Netreba vyvolávať nedávnu minulosť, lebo všetky dni minuloročného „doksovania“ sú jasným a nezabudnutelným odrazom tých nevýslovne krásnych chvíl´, ktoré sme prežili v najharmonickejšej shode pod žiarivými lúčami zelenej hviezdy.

Vy, drahí samideáni zo Šumavy a zpod Krkonošov, od Brna i z Ostravska, boli ste nám, slovenským samideánom, vždy rovnako blízki. Ale až lanského roku v Doksoch sme sa presvedčili o tom, že zemepisná vzdialenosť od Košíc po Doksy je tak lahko preklenutelná, ako v rozprávke. Skutočne ako v rozprávke… Dva týždne v král´ovstve zelenej hviezdy, dni radostné a plné celoživotných dojmov, keď člověk zabúdal na čas a chcel ho zastaviť, aby neuplynul tak ukrutne rýchlo… Žili sme tam jako jediná vel´ká rodina, verní Zamenhofovmu ideálu l´udského sbratania. Boli sme ako deti v raji, naša práce bola veselou, hravou zábavou a prinášala radosť všetkým. Spomeňme si, drahí samideáni, na naše piesne a básne, na hlas toho mohutného speváckeho súboru, ktorý spieval s oduševnením nezabudnutelné Ave verum… Alebo na naše vychádzky do prírody, všade krásnej, no v Doksoch jednako najkrajšej…

A keď sa vám srdce sovrie nostalgickým smútkom za tými šťastnými dňami, nehovorte, že patria minulosti. Nie! To všetko je iba začiatok. Začiatkom nášho i vášho šťastia, najmä šťastia našich nových samideánov, bol lanský pobyt v Doksoch. Je nemyslitelné, aby sme si nevytvorili pokračovanie tohoto pobytu v budúcnosti, aby sme neposkytli možnosť aj svojim najdrahším načerpať tol´ko posily za niekol´ko dní v samideánskom prostredí. Preto sa už teraz usilujte o to, abyste našli plné porozumenie so strany svojich priatelov a známych pre vec nášho letného kolégia v budúcnosti.

Verím pevne, že sa v léte znova stretneme v Doksoch, drahí samideáni, že prídete nielen z Čiech a Moravy, ale vo velkom počtu aj vy zo Slovenska a že naše rady vzrastú a náš spev pri brehu jazera zaznie ešte mocnejšie. A po dvoch týždňoch „doksovania“ prídeme všetci na Slovensko, aby sme tu, pod vysokými horskými masívmi Tatier pokračovali v radostnej práci za blaho l´udstva.

Nezabudnite po čas tohoto roku ani na chvílu, že rady nás, esperantistov, ustavične rastú, a tešte sa už teraz na dni nášho letného kolégia. Majte doveru, až krása, radosť a dobro budú triumfovať v l´udských srdciach. Žite v plnosti esperantskej nádeje a zostaňte širitel´mi esperantského bratstva.

Magda Speppová

Verda Voĉo de Doksy, 1952-00-02